Medovnicky alebo moja tohtorocna medovnikova story

Mili moji priatelia. Tohto roku som akosi so vsetkym pozadu. Najprv ma skolila choroba. Potom som musela dohanat zameskane - upratovanie, vianocne nakupy a koniec koncov aj pecenie. Cesto na tieto medovnicky som si zarobila v sobotu vecer, ze v nedelu si ich pekne vypeciem. Bolo to este pred tromi tyzdnami. Ked som  robila aj tie pomaranocovo-kokosove gulky. Tie som este stihla. V nedelu vsak bolo nad moje sily piect medovnicky, tak veru pekne - krasne cesticko si odpocivalo az do buducej soboty, ked uz moj zdravotny stav bol ako-tak v poriadku. S obavami som vypiekla medovnicky a ony potvorky boli absolutne vyborne. Vobec nebolo na nich poznat, ze cesticko si tak dlho hovelo v chladnicke. O tom, ze boli naozaj vyborne svedci aj fakt, ze sme ich uz stihli zjest:). Zdobenie nikdy nebolo mojou silnou strankou, pretoze ja vobec, ale vobec neviem kreslit:(. Spominam si , ked som raz dcerke nakreslila akoze psa, tak sa moje dieta zadivalo na obrazok a s udivom v jej detskej tvaricke sa ma opytala: " mamka to je koza?" . Takze s mojimi umeleckymi vlohami je to velmi , ale velmi velka bieda. Moj pradedko maloval nadherne obrazy. Bol to velmi talentovany clovek. Zial, ja som z jeho talentu nezdedila ani macny mak:(. Zato moja setricka , tak  ta,  ked do vienka rozdavali umelecke vlohy a zrucnost,   tuti stala v rade dvakrat:).  Ked som bola doma,  medovnicky vzdy zdobila moja sestricka s mojimi aj jej dievcencami. Ja som im napiekla a nie jednu kopu, ale aj dve, tri:) A ony zdobili a zdobili. Vzdy bolo kopec srandy pri tom. Robili sme aj vianocne stormceky a rozne nadherne tvary. Tohto roku su moje medovnicky nielenze ochudobnene o krasne zdobenie, ale ani tvary nie su take roznorode, na ake som bola vzdy zvyknuta. Preco? Z jednoducheho dovodu. Ked sme boli v lete doma na Slovensku, tak som vsetky moje vykrajovacky zabudla doma:) Pouzila som len ten biedny zbytok, co mi tu ostal. Zdobene, nezdobene, hlavna vec, ze nam chutili. Kazdy ma zarucene dobry recept na medovnicky. Ja som tieto piekla prvykrat a aj to s takymi peripetiami. Nakoniec vsak vsetko dobre dopadlo a preto som sa rozhodla podelit sa s vami nielen  tymto receptom , ale aj mojou tohtorocnou medovnickovou story. Mimochodom , dnes som vypiekla dasliu varku medovnickov, ale uz podla ineho receptu. O tom vsak nabuduce.

Ingrediencie:
700 g hladkej muky
360 g  praskoveho cukru
100 g mletych orechov
1a 1/4 KL soda bicarbony
4 PL pernikoveho korenia ( ak nechcete take koreniste, tak dajte iba 2 PL)
4 vajcia
4 PL medu
1 vajco na potieranie

Postup:
Vo vacsej miske zmiesame vsetky sypke prisady a potom pridame vajcia, 4 PL medu ( ja som dala take poriadne kopcovite). Spracujeme cesto, zabalime ho do folie  a odlozime do chladnicky na 24 hodin. V mojom pripade to bolo az 7 dni). Cesto rozvalkame na hrubku 3-4 mm a vykrajujeme rozne tvary. Ukladame na  mierne vymasteny plech ( ja zvyknem pretriet plech papierom od tuku) a pecieme pri 190 stupnoch C iba 7 minut. Myslim, ze cele tajomstvo pecenia makkych medovnikov je v tom, ze pri valkani netreba cesto zbytocne zahustovat ( rozumej podsypavat velkym mnozstvom muky) , netreba  cesto vyvalkat na velmi tenko ako  napr. ako linecke cesto a pecieme ich velmi kratko. Myslim, ze tieto tri faktory su dolezite pri peceni medovnikov. Pred pecenim aj po upeceni ( ihned po vybrati z rury) potierame rozslahanym vajcom. Ja som ozdobila lupanymi arasidami. Sorry , za tie nemozne fotografie, ale vsetko fotene vecer v tej mojej mini-pidi kuchynecke, bez dobreho osvetlenia. No a na nejake aranzma  mi  tomto hektickom obdobi  vobec neostava casu. Medovnicky uskladnujeme v igelitovom sacku, ja som ich uskladnovala v pechovej doze. Boli makke.

Krasne vianocne sviatky vam zelam a dobru chut!