Ako som cestovala po Indii alebo India mojimi ocami - cast.4 Rishikesh a svadba

Je rano 6.00 a my vyrazame z Agry do Delhi. Caka nas zrhuba 240 km. Akonahle opustime mesto dostavame sa na dialnicu. Vraj ju dali do pouzivania iba v januari tohoto roku. No super, takze cesta by mala ubiehat pomerne rychlo. Sokuje ma stopujuci domaci na dialnici. To este nebolo nic. Ideme dalej a mladici na okraji cesty ( cesta na tomto mieste bola mierne rozsirena vyzleceny do pol pasa a cvicili. No to uz fakt nechapem :).  Niektori clenovia nasej mini vypravy podriemkavaju, ale ja sa venujem pozorovaniu okolia. Hned ako sme vysli za mesto ma prekvapuju krasne obrobene polia. Lany psenice, jacmena a horcice. Tie boli dobre rozpoznatelne aj od cesty ( na tu horcicu som sa pytala nasho sprievodcu :) ). Samozrejme aj ine rozne druhy zeleniny. Fotila som par zaberov, ale iba pocas jazdy, takze fotografie nic moc. V Indii, vdaka podnebiu, zbieraju urodu 2x rocne. Ked sme tam boli my ( v marci) tak bola prave jesen. Potom maju rovno leto a od juna do septembra monzunove obdobie, cize obdobie dazdov. Najchladnejsie je v januari a februari.  Samozrejme, ze v kazdom regione moze byt nejaky posun, ved India je obrovska krajina.  Opat sa sustredujem na cestu a vstrebavam nove poznatky. Pocas cesty miname znacne mnozstvo cementarni a vyrobni tehal. Vsimla som si, ze tie krasne obrobene polia boli obcas prerusene velkymi jamami. Nevedela som si predstavit, preco to je. Tazi sa tu hlina pre vyrobu tehal.  Popri ceste je nekolko predajni  (arealov) s krasnymi vyrobkami z kamena. Naozaj nadherne sochy, dobove stlpy, lucerny. Vyrobky od vymyslu sveta v rozlicnych velkostiach. Indicki remeselnici su zrucni. Miname niekolko budov - akychsi tovarni. Obdalec skupinka studentov slavnostne oblecenych ( pravdepodobne nejaki stredoskolaci) postavaju pred  arealom skoly. Mimochodom cestou sme videli zopar velmi peknych budov, kde sidlili skoly. Prijemne prekvapenie. No a najvacsim prekvapenim pocas tejto cesty do Delhi bolo zhruba nejakych 40-50 km pred Delhi v mestecku Noida  okruh F1  Buddh International Circuit. Nevedela som o nom. Nesledujem F1. Obrovsky areal, pre mna az dych vyrazajuca moderna a rozsiahla stavba. India je krajina samych prekvapeni ....:)

Cestou davame iba kratku prestavku na kavu a obcerstvenie. V Delhi na letisku sa rozlucime s nasim sprievodcom, vodicom a jeho pomocnikom. Boli to mili ludia a naozaj sa snazili o nas co najlepsie postarat. S nimi sa lucime a stretavame sa so starsou dcerkou a jej priatelmi. Do Rishikeshu uz pokracujeme spolu. Opat prisne bezpecnostne prehliadky. Pri vstupe do letistnej haly musime preukazat, ze mame zakupene letenky. Let trval nejakych 45 minut. Pristavame v Dehradune. Pred letistnou halou na nas  caka nas mily zat s dvomi autami a pokracujeme do Rishikeshu. Cesta vedie cez les. Cez koruny stromov sa predieraju slnecne paprsleky a vytvaraju krasny obraz pocas nasej jazdy autom.  Na okraji lesa nas obcas pozdravia skackajuce opice. Tie opice su vsade. V Indii je strasne vela opic :). Zda sa mi tu akosi cistejsie, take spokojnesie. Prichadzame do Rishikeshu  malebneho mestecka pod upatim Himalaji.  

Rishikesh - male mestecko na severe Indie s nieco vyse 100 tis. obyvatelmi. Nazyvane tiez aj branou do Himalaji. Toto male podhorske mestecko sa rozprestiera na brehu najposvatnejsej rieky Gangy v Indii. Rishikesh je hinduistmi povazovane za svate mesto a zakonom vyhlasene za vegetarianske mesto. Je prezyvany aj " The world capital of Yoga" - svetove hlavne mesto jogy. Prave tu vznikla joga a aj v sucastnosti je centrom jej vyuky. Joga je lakadlom pre mnohych turistov a posvatne putnicke miesto je zas lakadlom pre  domacich turistov. Mnoho ludi z Indie aj zo sveta chodi meditovat prave sem. Ludia veria, ze meditacia v Rishikeshi im pomoze dostat sa najblizsie  k moksha ( uvolnenie,oslobodenie, odpustenie)  a rovnako veria aj zazracne ucinky vody  posvatnej rieky Gangy. Jej brehy skrasluje niekolko starych aj novych chramov. Fascinujuci je visuty most Lakshman Jhoola nad riekou Ganga, ktory spaja mestecko s centrom posvatnych miest, klastorom, ktory  centrom vyuky jogy. Je tu aj niekolko budhistickych chramov. Za ucelom rozjimania a meditacii  Rishikesh navstivili okrem inych znamych osobnosti aj The Beatles (1968). John Lennon tu zlozil niekolko znamych piesni. Dokonca spali  rovnakom hoteli ako my.Do Rishikeshu prichadzaju turisti nielen za meditovanim, ale ti odvaznnejsi splavuju divoku rieku. Ganga je oblubenym miestom raftingu ako pre domacich, tak aj za hranicnych turistov. Este jedna mala perlicka: aj bungee jumping  (bandzi dzamping) ma korene prave v Rishikeshi. Tak aspon v skratke o mestecku, z ktoreho pochadza nas drahy zat. Ja mu hovorim: "moj chlapec z hor".
Trosku som odbocila, ale chcela som aspon v skratke presdstavit toto sympaticke mestecko. V hoteli nas vitaju tradicnymi indickymi zvykmi. Kazdy z nas je osobitne privitany, dostava kvetinovy nahrdelnik z aksametnic ( u nas ich volame smradusky), ozdobnu cervenu bodku na celo a k tomu v hindctine nejaka uvitacia rec, ktorej sme samozrejme nerozumeli. V hale nas caka  nealkolicky welcome drink. V Rishikeshi nikde nepredavaju alkohol, je zakonom zakazany. Dostavame izbu s nadhernym vyhladom na rieku Ganga. Nas hotel sa vola Ganga wiew. Pekny hotelik s milym personalom. Som zvedava ako moj masozravec prezije 4 dni bez masa :). Prezil a mozem povedat, ze celkom v pohode. Nemozem ho v tom nechat vsak sameho lebo po prilete do Delhi  ( ked sme isli na Goa) sme vsetci traja zamierli do KFC na smazene kura. Zbohom zdrava strava! Nemam rada a ani nenavstevujem fastfoody, ale toto bola vynimka.

Na druhy den rano v doprovode zatovho brata a jeho kamarata vyrazame na nakupy.  Chlapci boli skveli, starali sa o nas. Obskakovali nas a snazili sa nam vo vsetkom vyhoviet. Najviac sa mi pacili, ked s miestnymi obchodnikmi zjednavali pre nas ceny. To bol zazitok :). Boli sme dost v casovej tiesni, ale dievcata si dali usit nove saree, kupili nejaku bizuteriu a drobne blbostky. Ja som si kupila slapky, ktore stali 495 rupii, co je nejakych 4.95 GBP. Chlapci mi zjednali cenu na 400 rupii. Nejde o tu cenu, pretoze mi to bolo absolutne jedno, ci zaplatim 4.00 alebo 4.95 GBP, ale tu akciu pri dojednavani ceny, ako sa dohadovali, to jednoducho musite vidiet a zazit :). Kazdemu zjednali ceny, kazdy bol spokojny. Predajcovia, ze urobili biznis, my, ze sme dobre nakupili a chlapci boli radi, ze sa im pre nas podarilo zjednat ceny. Vsetci namdieru spokojni sa vraciame do hotela. Poobede prichadza knaz-brahmin a robi jednu z predsvadobnych ceremonii Haldi Hat. Okrem modlenia robi nejaku zltu kasicku z kurkumy a lupienkov kvietkov aksametnice a potom potierame vetvickami z nejakej rastliny hlavu, tvar, ramena a nohy buducej nevesty. Musime mat pritom satku na hlave aj my aj nevesta. Robime to iba my, zeny. Dostavame na ruku taku snurku a mame si ju nechat na ruke, kym sa nenaplni zlymi cakrami a rozpadne sa sama. Mam ju este stale na ruke :). Tak asi to znamena, ze toho zleho vo mne nie je tak vela :). Knaz odchadza z hotela a z okna vidime ako hadze  zbytok kvietkov do svatej rieky Gangy, ktora je symbolom vecneho zivota. Prichadzaju mladici, ktori pomalovali henou (prirodna farba)dievcatam ruky a nohy. Nazyva sa to Mehndi. Neskoro popoludni mame stretavku s nasou novou rodinou. Spoznavame zatovych rodicov a surodencov. Bolo to velmi mile stretnutie, aj ked komunkacia bola trochu zlozitejsia:). Deti nam vsak boli naporudzi. Vecer prichadzaju dalsi priatelia. Po veceri mame male priatelske posedenie a sup do postielok. Zajtra nas caka dolezity a vyznamny den. Svadba nasej starsej dcery podla indickych tradicii.

Je sobota rano a dnes je ten den s velkym D. Caka nas svadba nasej starsej dcery podla indickych tradicii. Nebola to celkom prava indicka svadba, ale jej skratena verzia. Kvoli nam. Zakladne ceremonie vsak boli dodrzane. Prava indicka svadba trva 3-4 dni a pocet hosti sa pohybuje okolo 1500. Podla financnych moznosti rodiny. Samotny obrad trval  asi dve hodiny. Zucastnila sa ho najlblizsia rodina a blizki priatelia v pocte asi 100 ludi. Potom sme mali obed a po obede sme si isli oddychnut do hotela a pripravit sa na vecernu party. Mlady par sedi na javisku v peknom kresle ( mne to pripadalo ako kral s kralovnou na trone) a prijima gratulacie a dary. Po gratulaciach este spolocna foto. Vedla hra DJ a pod javiskom sa zacina zabava. Z tanecnych kreacii niektorych som nevychadzala z udivu. Zaujimave bolo to, ze v nasich koncinach vacsinou tancuju muzi so zenami a v Indii prvi zacali tancovat chlapi s chlapmi :). Inak som si vsimla, ze vela mladych chlapcov sa vodilo za ruky. Ked som sa opytala, ze ci je tam tolko gajov, tak mi bolo vysvetlene, ze je to prejav priatelstva a je to bezny jav medzi kamaratmi. Na vecernej party sa vraj zucastnilo 600 hosti ( ja som ich nepocitala) a vecera bola podavana formou bufetu. Ludia pocas celeho vecera prichadzali a odchadzali. Obcas  som mala pocit, ze niektori sa prisli iba najest. Cela svadobna hostina bola  bez masa a alkoholu.  Poniektori vsak boli veseli az az :).Ani tradicna svadobna torta nebola, podavali sa iba ich tradicne dezerty a cerstve ovocie. Iny kraj, iny mrav :). Zaujal ma velky respekt a ucta prejavovana najstarsiemu clenovi rodiny - hlave rodiny (dedkovi z otcovej strany). Vsetci sa mu chodili klanat a uctivo ho pozdravili. Aj babke, ale prvy bol vzdy dedko. Oni zas dali ruku na hlavu osoby, ktora si ich prisla uctit a dali akoze pozehnanie. V Indii je najvacsi prejav ucty, ak sa dotknete ( mladsi starsieho, vacsinou deti rodicom, starym rodicom atd.) priehlavku na nohe , potom kolena, date si zlozene prsty do prostriedku hrude, zlozite dlane k sebe, jemne naznacite uklon a poviete namaste. My sme sa zdravili tiez podla nich - zlozenim ruk a pozdravom namaste.  Dalsou zaujimavostou , ktoru som si vsimla bolo to, ze moja svatka rozdavala darceky odchadzajucim hostom. Kazda z tetka dostla nove saree a este nejaky zabaleny balicek.  Neviem posudit aka bola nasich svadba, nemam s cim porovnavat. Nasi mladi vsak boli prekrasni.  Moj princ a princezna.

pocas rannej ceremonie

na vecernej party

V nedelu ideme do hor - na druhu stranu rieky Gangy. Prejdeme cez visuty most Lakshman Jhoola. Samozrejme vsade pritomne opice nam na moste robia spolocnost. robime si prehliadku chramov, cetrum vyuky jogy ( akurat v piatok skoncil medzinarodny festival jogy).Stupajuc po uzkej cesticke do hor stretavame nahulenych ludi, nejakych mnichov a cudzincov chtivych rozjimania a meditovania. Aj ja som ocakavala, ze pocitim nieco vo svojom vnutri, ked som na takomto mieste, ale nepocitovala som nic. Namacame si nohy v posvatnej rieke dufajuc, ze nas to nejako ocisti vnutorne. Bol to pekny vylet a som rada, ze sme ho absolvovali. V podvecer ideme na navstevu k nasej novej rodine. Mily ludia, male obcerstvenie a prijemna atmosfera. Odchadzali sme s dobrym pocitom, ze nasa dcera sa vydala do dobrej rodiny.

Rano nas caka cesta  za morom, slnkom a oddychom. Naberame smer  Goa. Spravne tusite, ze o tom az  v nasledujucom prispevku.......