Ako som cestovala po Indii alebo India mojimi ocami - 2. cast Jaipur ( Pink city-Ruzove mesto)

Vyrazili sme z Delhi do Jaipuru nasim mikrobusom. Mohli sme sa rozhodnut aj pre  presun lietadlom, ale to by sme prisli o vsetky zazitky a poznatky. Cesta ubieha relativne  bez problemov.K dobrej pohode prispieva aj novy mikrobus s klimatizaciou, sikovnym  soferom, milym pomocnikom a ochotnym a fundovanym sprievodcom. Pocas cesty mame zabezpecene obcerstvenie ( vodu, dzusy, ovocie, sladkost) a dokonca aj vlhke hygienicke uteraciky. Mile -:). Miname mestecka, dedinky. Vnimame  klasicky obraz chatrci s muzmi na priedomi, sediacimi a debatujucimi, mozno cakajucimi na lepsi zajtrajsok. Sokuje ma pohlad na valiaci sa traktor oproti nam. Stretnut na krajnici v protismere  motocklistu, bicyklistu , ci  traktor nebolo nicim vynimocnym. Nehovoriac o volne pohybujucich sa kravach ( krava je posvatnym zvieratom v Indii, takze vzdy sme jej museli dat prednost ), prasatach, ovciach. Vo vseobecnosti zvierata v Indii sa pohybuju volne, nikde som ich nevidela priviazane  tak, ako sa to robi u nas. V Indii sa jazdi po lavej strane rovnako ako aj v Anglicku. Zrejme pozostatky z anglickej kolonizacie. Asi v polovici cesty si davame prestavku na obed. Prijemne teple pocasie nas vylakalo do zahradnej restauracie. Spolocnost nam robili take zvlastne mini vevericky, nadherne kvety, kriky a kvitnuce stromy. Indicka kuchyna je rozmanita, farebna, chutovo vyrazna, ostra. Obsahujuca hlavne vela kari korenia,  ryze, zeleniny. V urcitych oblastiach sa vobec neje maso. Nezapamatala som si vsetky tie nazvy jedal, co sme jedli ( bolo to nad moje sily). V kazdej restauriacii, kym cakate na jedlo vam ponuknu  papadum s nejakym dipom. Je to akoby tak placka z kukuricnej muky, konzistenciou by som to prirovnala k chipsu.  Jedine, co som si dobre zapamatala su nazvy indickych placiek - chlebov. Paratha pozostava z celozrnej muky, vody a prepusteneho masla (ghee). Plni sa roznymi plnkami a pecie sa na panvici. Chapati je plochy chlieb - placka z kukuricnej, psenicnej  alebo inej muky a vody. Videla som, ako ho pecu priamo na velkych kamenoch na ohni.A tretim znamym indickym chlebom je Naan. Ten mi chutil najviac. Je z kysnuteho cesta a moze byt bez inych pridanych prisad alebo ochuteny. Ja mam tiez recept na blogu pozri TU. A je este aj Puris, ale ten som ja nejedla.  Kym cakame na obed, tak sme si odskocili na na toaletu. Pani obsluhujca toalety, ked zbadala moj udiv v ociach po zhliadnuti naslapnych toaliet ma hned usmernila, ze na druhej strane su toalety pre turistov. Vsade ( okrem letiska) sa za toalety plati. Prestavka konci a my pokracujeme dalej v ceste.

cestou z Delhi

pravdepodobne pneuservis

holicstvo

moj najoblubenejsi Naan s cesnakom ,
v kazdej restauracii ho robili iny :)

Jaipur - hlavne mesto Radzastanu. Hovori sa o nom, ze je to krajina kralov a pamiatok. Konecne prichadzame do Jaipuru. Vchadzame do mesta a na lavej strane nas vita jazero Man Sagar a na nom majestatne sa tyciaci Jal Mahal ( Vodny palac). K palacu ste sa mohli z brehu dostat malym clnom. Skoda, ze tato atrakcia uz nie je funkcna, mohlo to byt celkom zaujimave.  Palac je po ciastocnej rekonstrukcii a caka na pokracovnie rekonstrukcie. Urobime si par zaberov a ideme dalej. Ocitame sa vo vire velkomesta s oficialnym poctom obyvatelov 2,2 mil obyvatelov. V skutocnosti je to 4.5 mil. (informacia od nasho sprievodcu). Hned som porovnavala pocet obyvatelov. Na Slovensku zije necelych 5.5 mil a toto jedno mesto ma "iba" o milion menej :). Vchadzame do centra mesta. Ruzoveho mesta. Mne to teda ako ruzova nepripadala, skor je to farba ruzovo-oranzova resp. tehlova. Cele mesto je postavene z pieskovcoveho kamena takej zvlastnej ruzovo-oranzovej farby. Je to lokalny kamen a kedze ho maju dostatok, bol to najlacnejsi stavebny material a preto  vsetky domy su postavene z  neho. Posobilo to tak zvlastne, zaujimavo. Pri jednej exkurzii nam ukazovali ake ma dobre farbiace ucinky. Staci ho namocit dovody a ziskate tu povestnu ruzovu ( podla mna tehlovu) farbu. Prichadzame do hotela  Umaid Bhawan. Byvali sme v prekrasnom rozpravkovom hoteli.. Unaveni z cesty sme si vypytali od nasho sprievodcu  na vecer volno. Trochu sme si oddychli a isli sme na veceru do hotelovej restauracie. Prijemne prostredie, mily personal a chutne jedlo. Za tri osoby sme zaplatili asi 1700 rupii, co je zhruba nejakych 17 GBP.

Jal Mahal - Vodny palac

Hawa  Mahal ( Palace of the winds - Palac vetrov)
sluzil pre dvorne damy, aby z ukryte pred vonkajsim svetom mohli
 pozorovat rusny zivot na ulici pred palacom

cela hlavna ulica v centre Jaipuru sa nesie 

v tomto architektonickom a farebnom style

tancujuce hady, aj toto patri ku koloritu Indie 

poulicny shoping

pohlad na cast hlavnej ulice v Jaipure
(podarilo sa mi vystihnut moment, ked tam bolo trochu "volnejsie")

vchod do nasho rozpravkoveho hotela

exterier hotela

prijemne posedenie na terase

nasa izba s krasne, rucne pomalovany stropom,
 typicke zdobenie  pre cely hotel

pohlad z balkona nasej izby

aj bazenik sme mali, len zial, nebolo casu ho vyuzit

interier hotelovej restauracie

prva spolocna vecera v Jaipure
vonku na terase

Po ranajkach sa vydavame na celodenny vylet. Netusime aky narocny den nas caka. Prvou zastavkou je par kilometrov vzdialena  pevnost Amber Fort. Rozprestiera sa na vrcholoch kopcov Aravalli. Ak sa dobre pamatam jej hradby maju dlzku 14 km. Je to nadherna pevnost, subor niekolkych palacov. Spod kopca na nadvorie nas na svojich chrbtoch vynasaju slony. Cakajuc v dlhokanskom rade ( ktory mimochodom sa celkom rychlo skracoval) nas obtazuju miestny predajcovia. Ponukaju svoje vyrobky ( bizuteriu, rozne upomienkove predmety - klasicky vyjav turisticky centier) a ceny su poriadne nadsadene.Ceny v Indii musite zjednavat. Pevne ceny su hadam iba na chlieb, vodu a zakladne potraviny. Inak vsetko zjednavate. Dost zabavna  cinnosti :). Pocas vystupu sa nam poskytol prekrasny vyhlad na cele okolie. Prehliadka bola naozaj neskutocnym zazitkom. Obdivovali sme nadhernu architekturu, kde bol zretelny vplyv hindu a islamskej kultury. Vlastne v celej Indii su tieto dva architektonicke styly uzko prepojene ( aspon v tych pamiatkach, ktore sme navstivili my). Cela pevnost je postavena z cerveneho pieskovcoveho kamena a bieleho mramoru. Ked sme odchadzali a rozplyvala som sa nad vsetkou tou nadherou nechapajuc tie monumentalne stavby a nadhernu rucnu pracu (vzory vryte do bielho mramoru a vylozene farebnym kamenom)  z doby,  ked ziadna technika neexistovala nas sprievodca mi povedal: "pockaj, az  uvidis Taj Mahal". Ja som s usmevom povedala, ze sa opytam mojho manzela, kedy on postavi taky palac pre mna na znak nekonecnej lasky ku me. Sprievodca  mi nato odvedtil: " ale manzelka Mumtaz Mahal porodila svojmu manzelovi Shah Jahanovi 14 deti ". Tak to nie, dakujem, to si neprosim :).  Indovia su velmi podnikavi a vedia spenazit takmer vsetko. Kym sme sa vyviezli na slonoch a po prehliadke zisli dolu ( dzipom) uz nas cakali miestni fotografi s urobenymi fotkami a ponukali nam ich napredaj.

pohlad na cast pevnosti Amber fort

na slonikoch sme sa dopravili na horne nadvorie pevnosti

nadvorie pevnosti

pohlad zhora na nadvorie  a udolie pod pevnostou
v pozadi vidno hradby pevnosti

toto nie je malba, to je vytesane do bielho mramoru vzor
a farebnymi kamenmi  vylozeny vzor

zrkadlova sala

 Po prehliadke Amber fortu ideme do tovarne na farbenie latok. Ukazali nam ako sa robi farebna potlac latok. Bolo to zaujimave. Dokonca dievcata mali moznost si  vyskusat ako sa to robi. Ten vlastnorucne zafarbeny kusok latky si potom mohli vziat ako suvenir. Po kratkej exkurzii nas odviedli do ochodu. Tolko latok pokope som este v zivote nevidela. A zacal sa biznis :). Kupili sme si nejake satky ( z praveho kasmiru) , vybrali si latky, vzali nam miery a vecer nam doniesli do hotela usite saree. O kvalite sitia radsej pomlcim. Ceny sa pohybovali od 4000 do 250000 rupii ( zhruba 40 -250 GBP). Predpokladam, ze nas sprievodca dostal proviziu z obchodu, ktory s nami uzavreli. Nakoniec vsade vo svete to tak funguje :), tak preco nie v Indii?

vsetko rucna praca 

vsetko rucne prisivane kamienky

Po prehliadke si robime kratku prestavku na obed. V restauracii hostom sprijemnuje chvile cakania na obed vystupenie otca (predpokladam) a syna. Otec hra na pistalke a syn tancuje. Pekne, typicky indicke. Hudba, tanec aj kostymi. Ked som sa opytala nasho sprievodcu, preco ten chlapcek nie je v skole, ved predsa nie su prazdniny, odvetil, ze musi pomahat otcovi zarabat, aby uzivil rodinu. Myslim si, ze  aj  toto je jednou z pricin velkej biedy v Indii. Malo deti ma zabezpecene dostatocne vzdelanie. Nevzdelanost a preludnenost su podla mojho nazoru  jednymi z pricin velkej biedy v tejto obrovskej krajine. Ak nemas vzdelanie, nevies si najst dobru pracu. Ak nemas dobru pracu, nevies si dobre zarobit a tak sa nevies uzivit. Ake jednoduche,vsak?

Po obede pokracujem v programe dalej. Navstevujeme  City Palace- Mestsky palac. Je to komplex budov a nadvori, byvale sidlo maharadzov. Dokonca v jednej verejnosti nepristupnej casti zije aj sucasna ex-kralovska rodina. Teda uz len manzelka s detmi posledneho maharaju.  Komplex je krasny, cisty a dobre udrziavany. Na chvilu som mala pocit, ze sme v inom svete. Kralovske sidlo je kralovske sidlo. Strazcovia su obleceni v uniformach s cervenymi turbanmi na hlavach. V minulosti  sa v  jednej z mnohych budov tohoto komplexu mestskeho palaca  Diwan-i-Khas udeloval  Maharaja sukromne audenice vybranym osobam. Nachadzaju sa tu dve obrovske strieborne urny (dzbany) v ktorych Marahaja  Sawai Madhu Singh prepravoval vodu zo svatej rieky Ganga do Anglicka na korunovaciu krala Edwarda VII. Vraj su to najvacsie predmety na svete vyrobene zo striebra.  V sucastnosti  okrem toho, ze je tu aj muzeum zbrani, oblecenia  a starodavnych kocov ( kralovsky vozovy park) sa tu konaju svadby a ine recepcie pre kralovsku rodinu ( aj z inych statov) a velmi bohatych ludi. . Nasleduje navsteva observatoria, kde mame moznost vidiet niekolko pristrojov na meranie casu, urcovani znameni zverokruhu a dokonca sa tu nachadzaju najvacsie slnecne hodiny na svete.  Po prehliadke City Palace sa vydavame riksou na obhliadku centra. Sprievodca nam chcel urobit radost, aby sme si vyskusali dalsi z dopravnych prostriedkov v Indii -:). Obcas som myslela, ze nas naberie nejake auto. Musite to vidiet na vlastne oci, aby ste pochopili aki su skveli indicki vodici. Podla mna su to najzrucnejsi soferi na svete. Co ti dokazu zvladnut. Samozrejme za vyraznej podpory klaksonov :). Ved ako inak. Kratka prehliadka centra konci a ideme do vyrobne sperkov. Nemali sme v plane nic kupit, ale bolo to zaujimave vidiet ako sa lestia drahe kamene a vsetky tie  sperky.  Jaipur je znamy tym, ze sa tu vyrabaju nadherne sperky s najroznejsimi drahymi kamenmi  a dokonca aj kralovna Alzbeta II. je obdarovana sperkami prave  odtial. Myslim, ze ak by sme boli nakupili, tak nasho sprievodcu provizia opat neminie. No co uz. Vraciame sa do hotela na kratky oddych a vecer nas caka dalsi program.

v observatoriu  Jantar Mantar  

observatorium The Samrat Yantra  , Jantar  Mantar, Jaipur
su tu vraj najvacie slnecne hodiny na svete

jeden v chodov doCity palace- mestskeho palaca

jeden zo sluzbukonajucich zamestnancov-  usmernuje navstevnikov
a dava pozor na  vsetky poklady, ktore City Palace pojima

Diwan-i-Khas, vsimnite si v pravom a lavom vyklenku  tie velke strieborne
dzbany, su to najvasie predmety na svete vyrobene zo striebra

Interier  Divan-i- Khas - tu udeloval maharadza sukromne audiencie

v sucastnosti sa tu usporiadavaju svadby, recepcie, oslavy
pre kralovsku rodinu a velmi bohatych  ludi 

Peacock gate - detail
pav je indickym narodnym vtakom

Chandra Mahal -pohlad na kralovsky palac, kde zije  rodina posledneho maharadzu
( uz iba manzelka s detmi)

brana do Palace City - Gateway of Princes
prejdete branou a ste pred  Diwan-i-Khas

stretnut takto prechadzajucu sa kravu ani vo velkomeste Jaipur
v strede mesta nebolo nicim vynimocnym- vzdy mala prednost

pohlad na hlavnu ulicu

Jaipur, centrum mesta

Iswari Minar Swarga Sa - minaret

motocykel je asi najrozsirenejsim osobnym dopravnym
prostriedkom v Indii

Vecer nas caka program. Premiestnujeme sa do restauracie Chokhi Dhani so zabavnym  parkom. Podavaju tu tradicne Radzastanske jedlo na bananovom liste. Radzastanska kuchyna je znama svojou lahodnou chutou aj tym, ze vacsinou sa pripravuju jedla na ghi ( prepustene maslo). Kari v tejto oblasti  ma sfarbenie do cervena  a vraj nie je take palive. Pre mna bolo :).  My sme si uzili velmi malo pravej indickej kuchyne, pretoze je velmi aromaticka a silno korenista. Nase traviace ustrojenstvo jednoducho povedalo:  Nie! My sme mali taniere a misticky  z nejakych lisovanych listov. Pri vstupe sme sa museli vyzut a sli sme dnu bosi. Pytali sa nas pri vchode, ze do ktorej casti chceme ist, ci k nizkym stolom alebo ku klasickym. Jasne, ze sme sa rozhodli pre nizke. Ved vsetko treba vyskusat. Kym sme sa my dvaja dlhani poskladali k tomu stolu, Indka oproti nam sa s chutou na nas bavila. Jedlo bolo pre vsetkych rovnake. Kazdy obsluhujuci doniesol s nadobou jeden druh jedla. S naberackou nam na tanier nalozil a odpochodoval. Potom dalsi a dalsi, kym sme nemali nalozene vsetko, co sme mali mat. V Indii  jedlo pozostava z niekolkych chodov ( nechapem ako mozu tolko jest). Samozrejme, ze porcie sa lisia od tych nasich. No, ryze vam nikde nelutuju. To sme si vzdy dali jednu porciu a stacila pre troch. Druhou takou naj oblubenejsou surovinou je sosovica. Mozno v niektorych oblastiach ju povazuju az za narodne jedlo. Pamatam si este sladky dezert Lapsi , ten mi celkom chutil. Je to vlastne nahrubo mleta psenicna muka, oprazena mna prepustenom masle ( ghi), trosku vody a nakoniec dochutene cukrom a troskou kardamonu. Po veceri sme si este presli zabavny park. Plni dojmov a zazitkov odchazame do hotela odpocinut si.

vchod do Chokhi Dhani 

na mojom tanieri iba minimalne mnozstva jedla

plnena gulka ( vyprazana) plnka bola velmi paliva, takze som
ochutala  iba odrobinku

pani v modrom z nas mala srandu, ked sme sa nevedeli
"poskladat" k stolu

dezert Lapsi

Mozno sa niekomu zda dlhy tento prispevok, ale je to iba strucny prehlad nasich zazitkov v tento den. Chcela som sa s vami podelit aspon v skratke o svoje zazitky, dojmy z Jaipuru.
Rano pokracujeme v ceste do Agry,ale o tom az  v dalsom  prispevku......